Dňa 20. septembra 1999 generálny tajomník vo svojej výročnej správe Valnému zhromaždeniu OSN navrhol opatrný prístup ku globálnej bezpečnosti a vojenským zásahom. Kofi Annan poukázal na to, že operácie NATO v Srbsku a Kosove budú míľnikom, ktorý nebude ani tak znamenať rozhodujúcu fázu humanitárnej intervencie, ale skôr poukáže na riziká použitia sily pri absencii jednoty a medzinárodnej legitimity. Všeobecná rozprava Valného zhromaždenia potvrdila rozdielnosť názorov na tieto otázky. Okrem ideologických antagonizmov, ktoré existujú v chápaní dvojice suverenita – intervencia, sú v centre diskusie o vojenskej intervencii dve hlavné otázky. Prvá sa týka povahy opatrení prijatých tvárou v tvár tragédiám ako Rwanda, Kosovo a Východný Timor, Čečensko a Demokratická republika Kongo a spochybňuje možnosť riešenia týchto konfliktov na základe vonkajšej intervencie. Druhá otázka sa týka rozhodovacieho rámca a legitímnosti takýchto opatrení. Obe úzko súvisia s vývojom v oblasti analýzy konfliktov.
Vstúpte do nášho obchodu a kúpte si vojenské výrobky (armádny opasok, solárna nabíjačka na prežitie,
Je vojenská intervencia vynovenou vojnou?
Vojna je podľa úvodnej otázky odlišná od vojenskej intervencie. Otázka sa nás pýta, čím sa vojenská intervencia odlišuje od myšlienky vojny alebo ozbrojeného konfliktu, či ide o humanitárnu intervenciu alebo nie. V
skutočnosti podľa otázky používanie odlišného slovníka znamená, že západné krajiny už nevedú vojnu.
Niekto tvrdí, že od konca druhej svetovej vojny západné vlády nenazývajú vojenské akcie vojnou, či už ide o dekolonizáciu kolónií alebo vojny s projekciou sily s vyslaním expedičných síl do iných krajín. To mnohých núti zamyslieť sa nad tým, či sa to stále považuje za vojnu, ale s inými slovami, alebo či ide o nový typ vojny, hoci podobný tomu, čo existoval predtým.
Nosiť vojenský náhrdelník každý deň. A či už ide o poľovnícku výstroj, výbavu na prežitie,
Aký je rozdiel medzi vojnou a vojenskou intervenciou?
Neexistuje nesporná definícia intervencie, ale vo všeobecnosti existuje rozdiel medzi „intervenciou“ a „vojnou“. Keď hovoríme „intervencia“, dochádza k použitiu sily a použitiu ozbrojených síl, ale zároveň nejde o vojnu. Podľa Charty Organizácie Spojených národov sú okrem článkov 51 a 7 aj články 2 a 4, podľa ktorých je vojna nezákonná. Podmienky sú také prísne, že je najlepšie odmietnuť vojnu, keď prebieha.
Definícia „vojny“ vo veľmi prísnom zmysle oprávňuje zásah v kontexte vojny, pričom sa odvoláva na tradičnú definíciu, zatiaľ čo súčasný zásah nie je vojnou proti štátom. Vojny medzi štátmi nie sú len vojnami medzi štátmi, ale aj vojnami medzi vládami. V prípade Afganistanu je to argument, ktorým sa treba riadiť, pretože ak uznáme len predvojnový Afganistan, konflikt s nezákonným režimom Talibanu je konfliktom s afganským štátom. V kontexte intervencie slúži tento pojem „režimu“ na popretie vládneho charakteru existujúcich orgánov. V
kontexte Líbye sa za líbyjskú vládu uznáva Dočasná rada a bojovať proti Kaddáfímu znamená bojovať proti Kaddáfího vláde s legitímnou líbyjskou vládou.
Je intervencia povolená?
Medzinárodné spoločenstvo znepokojuje, keď ozbrojený konflikt vedie k veľkému počtu obetí v jednej alebo viacerých krajinách. Jednou z jej hlavných obáv bolo Môžem zasiahnuť? Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa sa možno pýtať prečo si klásť túto otázku? Ľudské práva boli porušené, tisíce ľudí bolo zabitých… Poďme! Ale nie je to také jednoduché. Hlavnou charakteristikou krajiny je, že je suverénnym štátom. „Suverenita“ znamená, že štát sa nemusí podriadiť žiadnej inej autorite než sebe samému. Riadi to, čo sa deje na jeho území, nikto iný. Štátna suverenita predpokladá zásadu nezasahovania.
Zásada nezasahovania je univerzálna. Je zakotvená aj v charte Organizácie Spojených národov, dokumente, ktorý stanovuje základné zásady medzinárodných vzťahov. V článku 2.4 sa uvádza „Členovia Organizácie sa vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržia hrozby silou alebo použitia sily […]“. Článok 2.7 sa uvádza „Táto Charta neoprávňuje Organizáciu Spojených národov zasahovať do záležitostí, ktoré v podstate patria do vnútroštátnej jurisdikcie ktoréhokoľvek štátu […]“.
V dôsledku toho intervencia v oblastiach napätia alebo konfliktu nie je vždy samozrejmá z dôvodu štátnej suverenity a zásady nezasahovania. Zasahujúca organizácia alebo štát musí uviesť dostatočné dôvody na ospravedlnenie zásahu.
Aké dôvody by ospravedlnili vojenský zásah?“
Podľa Organizácie Spojených národov je teda vojenský alebo humanitárny zásah možnou poslednou možnosťou v prípade konfliktu. Existujú však výnimky, ktoré môžu odôvodniť nedodržanie zásady neintervencie. Preto môže byť intervencia prijateľná, ak sa uskutoční z nasledujúcich dôvodov.
- Po prvé, ak jedna krajina požiada druhú o zasahovanie do jej záležitostí, intervencia sa stáva prijateľnou.
- Situácia zistená v krajine, ktorá predstavuje ohrozenie svetového mieru alebo medzinárodnej bezpečnosti.
- V dôsledku prírodných katastrof alebo ozbrojených konfliktov zúri humanitárna kríza, hrubé porušovanie ľudských práv.
- Nezabezpečenie ochrany obyvateľstva počas zločinov proti ľudskosti alebo genocídy.
Ak nastane jedna z týchto situácií, je prípustné, aby aktéri (štáty, OSN, NATO, mimovládne organizácie) požiadali o intervenciu. Často sa odvolávajú na medzinárodné humanitárne právo (MHP) a ochranu ľudských práv. Ak je však uvedeným dôvodom ohrozenie svetového mieru, Bezpečnostná rada OSN je jediným orgánom, ktorý môže rozhodnúť, či je zásah prijateľný. V
každom prípade je teda vhodnejšie mať podporu tohto orgánu predtým, ako zasiahnete do záležitostí inej krajiny (pokiaľ o to táto krajina nepožiada).
Je zasahovanie povinnosťou?
Povedalo sa, že keď sú civilizované osoby v nebezpečenstve, máme nielen právo zasiahnuť, ale aj povinnosť zasiahnuť. Potom hovoríme o humanitárnej pomoci, ktorá umožňuje určitú úroveň humanitárneho zásahu. Ide o príchod na pomoc ľuďom v humanitárnej kríze (v dôsledku prírodných katastrof alebo ozbrojených konfliktov, genocídy alebo vojnových zločinov atď.) V roku 2001 správa Medzinárodnej komisie pre intervenciu a štátnu suverenitu zaviedla nový pojem : zodpovednosť chrániť. Táto myšlienka bola potom oživená na svetovom samite OSN v roku 2005, kde hlavy štátov jasne uviedli, že musia prevziať zodpovednosť za ochranu svojho obyvateľstva počas ozbrojených konfliktov. Čo znamená, že :
- Každá krajina má povinnosť chrániť svojich peuplov,
- Medzinárodné spoločenstvo má
, - ak tak krajina nerobí, medzinárodné spoločenstvo má povinnosť chrániť obyvateľstvo.
Suverenita štátu predstavuje nielen práva, ale aj povinnosti, a ak štát zlyhá, medzinárodné spoločenstvo musí prevziať bremeno. V skutočnosti však len málo vlád podstupuje politické, finančné alebo dokonca ľudské riziko, aby zasiahli v inej krajine s cieľom pomôcť jej obyvateľstvu. Počas humanitárnej intervencie v inej krajine je krajina poskytujúca pomoc často motivovaná inými záujmami (presadzovanie svojich právomocí, zámienka na zasahovanie do záležitostí danej krajiny, medzinárodné zviditeľnenie atď.“
.
Kedy vzniká intervencionizmus?
Pred Kto zaviedol intervencionizmus?
V 19. storočí sa myšlienka intervencie stala v Európe pojmom. Intervencie sa uskutočňovali od roku 1815 a uskutočňujú sa dodnes. Mnohé z charakteristík, ktoré existujú dnes, sú prítomné aj v intervenciách, ktoré sa uskutočňovali v tom čase, vrátane skutočnosti, že intervencia musí byť odôvodnená dobrými úmyslami nad rámec individuálnych alebo národných záujmov. Dôvodom vzniku tohto pojmu bolo zabrániť Napoleonovi alebo inému mocnému impériu, ktoré by sa v Európe vytvorilo, aby sa ochránil medzištátny systém, ktorý mnohé európske štáty považovali za nevyhnutný pre svoju slobodu. Tento systém sa považoval za jediného ochrancu pred potenciálnym tyranom, ktorý by mohol poraziť všetky európske štáty.
Zásada intervencie bola spochybnená
V 19. storočí sa štyri európske mocnosti (Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, Veľká Británia a Prusko) a Rusko sa spojili do Svätej aliancie. Dohodli sa na zásadách, ktorými by sa mali riadiť intervencie v iných krajinách, a to, že krajina by mala zasiahnuť v tretej krajine, ak jej záujmy presahujú typické národné záujmy (napríklad podporiť ľudové povstanie, ak to považuje za oprávnené). Britovia nakoniec nesúhlasili s týmto typom intervencie a uprednostňovali liberálnejšie predstavy o suverenite. Intervencia na podporu absolútneho monarchu sa podľa Rakúsko-Uhorska nepovažovala za intervenciu. Princíp intervencie je veľmi sporný. Podľa Viedenského kongresu sa považuje za ochranu medzištátneho systému, ale keď zasahuje konkrétny štát, verejnosť sa proti tomu postaví a snaží sa povedať, že sa redefinovala jeho suverenita.
Aké sú úlohy armády?“
Koncepcie bezpečnosti a konfliktov sa v dobe globalizácie neustále vyvíjajú. Toto konštatovanie si vynucuje strategickú zmenu vo využívaní našich národných a medzinárodných obranných zdrojov. Súčasné národné stratégie obrany a bezpečnosti sú definované piatimi kľúčovými strategickými funkciami : detekcia a predvídanie, prevencia, odstrašenie, ochrana a intervencia.
Úlohou ministerstva obrany je zabezpečiť ochranu územia, obyvateľstva a záujmov Francúzska. Plní aj ďalšie úlohy v rámci medzinárodných (NATO) alebo regionálnych (Európska obrana) dohôd a zmlúv. Okrem týchto predpisov sa federálne ministerstvo obrany zaoberá aj predpismi verejného práva. Jeho ľudské a materiálne zdroje podporujú alebo vykonávajú činnosť iných ministerstiev a agentúr v každodennom živote alebo v prípade vnútroštátnych a medzinárodných mimoriadnych udalostí.
Ochranu francúzskych občanov zabezpečuje armáda prostredníctvom dvoch hlavných operácií :
- OPEX (vonkajšia operácia) : Ochrana medzinárodných záujmov Francúzska v zahraničí prostredníctvom operácie Barkhane v Saheli alebo operácie Chammal v Sýrii a Iraku.
- OPINT (vnútorná operácia) : Operácia Sentinelle na ochranu francúzskych občanov pred teroristickými hrozbami (2015) : Operácia Resilience na pomoc obetiam COVID19 (2020).
Čo sú OPEX?“
Podľa tradičnej definície ministerstva ozbrojených síl je vonkajšia akcia „intervencia francúzskej armády mimo francúzskeho územia„. Klasifikácia OPEX vychádza z rozkazu ministra ozbrojených síl a z určenia geografických oblastí a príslušných období na otvorenie bojových miest. OPEX sa líšia od základní v Afrike alebo vojsk umiestnených na mori v rámci obranných zmlúv.
Kde sa konajú OPEX?
OPEX sa konajú v rámci :
- OF‚OSN: Pobrežia
Slonoviny (Onuci), Libérie (Minufil), Konžskej demokratickej republiky (Monusco), Libanonu (operácia Daman vykonávaná v rámci UNIFIL), Západnej Sahary (Minurso) - Z Európskej únie: Mandát Európskej misie bezpečnostnej pomoci pre reformu bezpečnosti v Konžskej demokratickej republike (EUSEC) sa skončil v júni 2016. Operácia Atalanta (2008) bola zameraná na boj proti námornému pirátstvu pri Africkom rohu.
- Od multinárodných síl, ako sú Mnohonárodné pozorovateľské sily (MFO) na Sinaji.
- A v rámci národného rámca (ochranný tím sa nalodil na plavidlo loviace tuniaky, ktoré patrilo súkromnému francúzskemu majiteľovi lode).
Úloha vojaka počas OPEX
V zahraničí vojenský personál môže zasahovať pri evakuácii francúzskych alebo spojeneckých občanov, stabilizácii nebezpečných oblastí na podporu civilného obyvateľstva a podporu legitímnych vlád v rámci medzinárodných dohôd. OPEX sa zaväzuje chrániť francúzske záujmy bez ohľadu na typ angažovanosti (jednotný, európsky alebo globálny). Misie OPEX vás môžu :
- Zapojiť sa do boja
- Vykonávať misie v nebezpečných alebo nepriateľských oblastiach
- Pomáhať ľuďom v núdzi
- Distribuovať potraviny v dedinách postihnutých konfliktom
./li>
Takisto je to príležitosť stretnúť sa s miestnymi obyvateľmi a pomôcť im. Aby ich prijali čo najlepšie, správanie vojenského personálu musí byť vzorné a rešpektujúce ich zvyky.
Výhody odchodu na OPEX
Odchod na OPEX má špecifické výhody, najmä :
- zvláštny príspevok za sťažené podmienky v zahraničí. Vypláca sa vojenskému personálu pri odchode na zahraničnú operáciu (ISSE).
- Vaše vyslanie sa zohľadní aj pri ďalšom rozvoji v armáde.
Ako si zarobíte na OPEX a ako dlho trvá zahraničná operácia?
Podľa správy Cour des Comptes z novembra 2016 predstavoval príspevok na zahraničnú službu (ISSE) v roku 2015 291,3 milióna eur, pričom sa týkal 8 160 zamestnancov. Priemerné ročné náklady na ISSE sú 35 000 eur na vojaka.
Zahraničné misie vo všeobecnosti trvajú štyri mesiace.
Aké sú súčasné alebo nedávne OPEX?
Niektoré OPEX prebiehajú alebo boli nedávno ukončené. Patria medzi ne armáda, námorníctvo, vzdušné sily a vesmírne sily.
- Operácia Barkhane: začala sa 1. augusta 2014 v spolupráci s krajinami G5 Sahel (Burkina Faso, Mali, Mauritánia, Niger a Čad) a jej cieľom je pomôcť krajinám Sahelu v ich boji proti ozbrojeným teroristickým skupinám
- Operácia Chammal: Začala sa 19. septembra 2014 v spolupráci s ich spojencami v regióne s cieľom poskytnúť leteckú podporu irackým silám v boji proti samozvanej teroristickej skupine Daech.
- Operácia Daman: Francúzsko od roku 1978 prispieva do síl UNIFIL v Libanone v rámci operácie Daman. Jeho vojaci sú vyzbrojení najmä zálohami veliteľa síl (FCR).
- Misia Lynx : Operácia, ktorá sa začala v roku 2017, má za cieľ upokojiť spojencov v strednej a východnej Európe, ktorí sa cítia ohrození rastúcou prítomnosťou NATO.
-
Misia Aigle: V marci 2022 francúzska armáda vyslala jednotky na rumunskú základňu Mihail Kogălniceanu. Cieľom je
posilniť odstrašujúci a obranný postoj NATO proti ruskej agresii na východnom krídle Európy a na Ukrajine.
Prečo francúzska armáda zasahuje v zahraničí?
Ak je vo Francúzsku vojna, má zmysel, aby ozbrojené sily bojovali, pretože musia priamo brániť bezpečnosť Francúzska. Situácia v zahraničí je však trochu iná.
Na pomoc iným krajinám
Mali sa obrátilo na Francúzsko so žiadosťou o pomoc v boji proti teroristom, pretože francúzska armáda má viac vybavenia a skúseností. Na mieste sa francúzski vojaci snažili poraziť nepriateľov, ale boli tam aj preto, aby naučili malijských vojakov, ako sa postaviť na nohy.
Chrániť záujmy Francúzska
Vysielanie vojakov do zahraničia je nákladné, takže ak Francúzsko vidí záujem, urobí to. Vedelo, že teroristická skupina ohrozuje Francúzsko, preto sa zúčastnilo na operáciách proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii.
Mať osobitnú úlohu v OSN
Viac, Francúzsko má veľmi zvláštne postavenie, pokiaľ ide o plnenie záväzkov. Je totiž stálym členom Bezpečnostnej rady OSN zodpovedným za udržiavanie mieru vo svete. Stálych členov je len päť! To znamená, že pri prijímaní určitých rozhodnutí má Francúzsko väčšiu moc ako ostatné krajiny, čo mu dáva pocit, že má svoje slovo v globálnych otázkach.
Neváhajte navštíviť náš online obchod s vojenskými prebytkami a nakúpiť
