Od roku 1963 do súčasnosti sa uskutočnilo viac ako 130 vonkajších operácií, do ktorých sa zapojil vojenský personál zo všetkých armád, druhov vojsk a útvarov: beret bleu blanc rouge. Spomedzi nich sú niektoré známejšie ako iné.
Vojenské operácie sú zásahy, ktoré ozbrojené sily vykonávajú na danom území a ktorých cieľom je zabezpečiť mier a bezpečnosť obyvateľstva. Už desaťročia sa francúzsky vojenský žargón, ako napríklad slávne vojenské tričko khaki farby, zapája najmä do boja proti terorizmu vo svete, a to prostredníctvom vonkajších vojenských operácií alebo OPEX. Každá OPEX má názov podľa miesta a typu akcie.
Vojenská operácia Harmattan
Operácia Harmattan sa týkala francúzskej účasti na vojenskej intervencii v Líbyi v roku 2011. Bola pomenovaná podľa Harmattanu, čo sú horúce a suché vetry, ktoré vanú nad Saharou najmä od novembra do marca. Bezletová zóna bola navrhnutá počas líbyjskej občianskej vojny s cieľom zabrániť vládnym silám verným Muammarovi Kaddáfímu.
Operácia dominuje leteckým útokom proti silám proti Kaddáfímu. Viaceré krajiny sa na konferencii v Paríži 19. marca 2011 pripravili na okamžité vojenské nasadenie. Francúzske viacúčelové stíhačky Dassault Rafale začali 19. marca s prieskumnými misiami. Ako
prvé v rámci koalície zaútočili na líbyjské sily a zničili štyri tanky.
Dňa 19. marca 2011 začala koalícia viacerých štátov pod vedením NATO vojenskú intervenciu v Líbyi s cieľom implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1973 v reakcii na udalosti prvej líbyjskej občianskej vojny. Zámerom Bezpečnostnej rady OSN bolo desiatimi hlasmi za a piatimi zdržaniami dosiahnuť okamžité prímerie v Líbyi vrátane ukončenia súčasných útokov na civilné obyvateľstvo.
Podľa neho by tieto operácie mohli predstavovať zločiny proti ľudskosti.
V dôsledku toho Bezpečnostná rada ukladá zákaz všetkých letov vo vzdušnom priestore štátu. Posilňuje sankcie voči Kaddáfího režimu a jeho podporovateľom.
Kto sa podieľa na tejto operácii
Státy, ktoré sa podieľajú na realizácii bezletovej zóny nad Líbyou, sú vyznačené zelenou farbou.
Americké a britské námorné sily vypálili viac ako 110 striel s plochou dráhou letu Tomahawk. Zatiaľ čo francúzske letectvo, britské kráľovské letectvo a kanadské kráľovské letectvo podnikali výpady po Líbyi a námornú blokádu koaličných síl.
Francúzske stíhačky podnikali nálety na tanky a vozidlá líbyjskej armády. Pri zásahu neboli použité zahraničné pozemné jednotky.
Reakcia líbyjskej vlády na túto kampaň bola úplne neúčinná, Kaddáfího sily nedokázali zostreliť ani jedno lietadlo NATO.
Aj keď štát disponoval 30 ťažkými batériami SAM, 17 strednými batériami SAM, 55 ľahkými batériami SAM. Oficiálne názvy zásahov členov koalície sú operácia Harmattan za Francúzsko, operácia Ellamy za Spojené kráľovstvo, operácia Mobile za kanadskú účasť a operácia Odyssey Dawn za Spojené štáty.
Taliansko bolo spočiatku proti intervencii, ale potom ponúklo účasť na operáciách pod podmienkou, žeNATO prevezme vedenie namiesto jednotlivých krajín, najmä Francúzska. Keďže táto podmienka bola následne splnená, Taliansko sa podelilo so spojencami o svoje základne a spravodajské informácie.
Koniec konfliktu
Na začiatku intervencie bolapôvodná koalícia zložená z Belgicka, Kanady, Dánska, Francúzska, Talianska, Nórska, Kataru, Španielska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov sa rozrástla na devätnásť štátov. Nové štáty predovšetkým presadzovali bezletovú zónu a námornú blokádu alebo poskytovali vojenskú logistickú pomoc.
Počiatočne úsilie viedli najmä Francúzsko a Spojené kráľovstvo, pričom o velenie sa delili s USA. NATO zaručilo kontrolu nad zbrojným embargom 23. marca pod názvom Operácia Ochranná jednota. Pokus o zjednotenie vojenského velenia leteckej kampane spočiatku zlyhal pre námietky francúzskej, nemeckej a tureckej vlády.
Dňa 24. marca NATO súhlasilo s prevzatím kontroly nad bezletovou zónou, pričom velenie nad cieľovými pozemnými jednotkami zostáva v rukách koaličných síl. K odovzdaniu došlo 31. marca 2011 o 06:00 UTC (08:00 miestneho času). Od prevzatia misie v Líbyi 31. marca 2011 uskutočnilo NATO 26 500 letov.
Boje v Líbyi sa skončili koncom októbra po zavraždení Muammara Kaddáfího. NATO oznámilo, že ukončuje svoje operácie nad Líbyou 31. októbra 2011. Nová líbyjská vláda požiadala o predĺženie misie NATO do konca roka.
Vojenská operácia Barkhane
Francúzsko vo štvrtok oznámilo zrušenie svojej vojenskej misie v Mali, operácie Barkhane, po deviatich rokoch boja proti džihádistom v regióne. Francúzsko na žiadosť malijských úradov zriadilo intervenciu v januári 2013 s cieľom vytlačiť islamistov, ktorí ovládali veľkú časť severu krajiny.
Polovica zo 4 500 francúzskych vojakov, ktorí boli v súčasnosti určení na operáciu Barkhane, mala trvalý pobyt v Mali. Títo vojaci však čoskoro opustia krajinu po tom, čo sa dostali pod tlak nového vojenského vedenia Mali. To sa chopilo moci počas prevratu v roku 2020.
Viacnásobné obštrukcie zo strany vládnucej junty znamenajú, že už nie sú vhodné podmienky na efektívne pôsobenie v Mali, uvádza sa vorganizácii, ktorú podpísalo Francúzsko a jeho africkí a európski spojenci.
„Nemôžeme zostať vojensky angažovaní po boku de facto orgánov, ktorých stratégiu a skryté ciele nezdieľame“, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii, na ktorej oznámil stiahnutie vojsk.
Voči rastúcim protifrancúzskym náladám v Saheli a po januárovom vyhostení francúzskeho veľvyslanca v Mali Paríž nedávno informoval, že sa chce čoraz viac spoliehať na takzvanú Takuba Task Force,európsku vojenskú jednotku, ktorá má odľahčiť francúzsku armádu.
Postup operácie Barkhane v Mali
Na žiadosťvládyMalijské Francúzsko začalo 11. januára 2013 operáciu Serval s cieľom zablokovať postup konvoja džihádistov a tuarégskych povstalcov smerujúceho k hlavnému mestu Bamako.
Nasledujúci rok Francúzsko pripravilo operáciu Barkhane, ktorá sa stala najdlhšie trvajúcou francúzskou vojenskou operáciou v zahraničí od konca alžírskej vojny. Zahŕňala až 5 500vojakov nasadených v Mali, Nigeri a Čade v spolupráci s piatimi krajinami sahelsko-saharskej zóny.
operácia Barkhanemá na severe Mali tri vojenské základne. Hlavná z nich sa nachádza v Gao a disponuje bojovými vrtuľníkmi, vojakmi a ťažko obrnenými vozidlami.
Gao je miestom, kde sa nachádza väčšina francúzskejvojenskej prítomnosti v Mali, ktorú dopĺňajú prvky operačnej skupiny Takuba. Tvorí ju 800 vojakov z Belgicka, Českej republiky, Dánska, Estónska, Francúzska, Talianska, Maďarska, Holandska, Portugalska a Švédska.
Polovicu tejtozásahovej jednotkytvoria francúzski vojaci. Od polovice júla 2018 sú v Gao nasadené aj tri britské ťažké transportné vrtuľníky CH-47 Chinook.
Afganistanská operácia Apagan
česť Francúzska bola touto evakuáciou bezprecedentného počtu občanov zachovaná. Plukovník Lanni začal predstavením operácie zo strategického hľadiska.
Povedal, že od začiatku bolo rozhodnuté, že ťažiskom operácie budú Spojené arabské emiráty (SAE). Zdôrazňujúc pohotovosť reakcieozbrojených síl, pripomenul, že v noci z 15. na 16. augusta vzlietli lietadlá C-130 a A400M na leteckú základňu Al Dhafra 104 (SAE) a potom do Kábulu. V prvej rotácii evakuovali 40 ľudí do SAE.
Francúzske sily boli plne integrované do americkej pozemnej prítomnosti a stali sa súčasťou jej bezpečnostnej bubliny. Prevzali zodpovednosť za osoby, ktoré ministerstvo pre Európu a zahraničné veci (MEAE) označilo ako osoby, ktoré je potrebné evakuovať. O týchto ľudí sa potom v Paríži postarali služby MEAE a ministerstva vnútra (MININT).
Výstupy úradníkov z operácie
V období od 17. do 27. augusta bolo týmto spôsobom evakuovaných celkovo 2 800 osôb počas 26 rotácií medzi Kábulom a SAE.
Plukovník na záver svojho vystúpenia zdôraznil ponaučenia, ktoré by sa dali vyvodiť zoperácie Apagan :
- dôležitosť vynikajúcej medzirezortnej koordinácie;
- vysokú pohotovosť francúzskych ozbrojených síl;
- pevnosť našich zdrojov, ktoré boli vystavené skúške počas 13 dní;
- veľmi dobrá spolupráca s našimi spojencami, najmä s Američanmi;
- jasná pridaná hodnota predsunutých síl, ktoré má Francúzsko k dispozícii.
Výstupu sa potom ujal kontraadmirál Fayard, aby načrtol operačné obrysy operácie Apagan. Kontradmirál na úvod pripomenul mimoriadne krátke termíny a nepovolené prostredie, ktoré tvorili rámec, v ktorom sa operácia Apagan uskutočnila. Naliehavosť situácie, zdravotné obmedzenia, humanitárna núdza a bezpečnostná situácia – to všetko boli faktory, s ktorými sa ozbrojené sily museli počas 13-dňovej operácie popasovať.
Prvým problémom bola vzdialenosť medzi BA 104 a Kábulom. Operácia prebiehala v úzkej koordinácii s americkými silami, ktoré kontrolovali letisko KAIA, ale aj s odrodami francúzskych služieb z MEAE alebo MININT.
Kontradmirál ukončil prezentáciu tým, že sa venoval pozitívnym bodom, ktoré si z misie zapamätal:
- Perfektná dostupnosť zúčastnených lietadiel;
- Záujem predsunutých síl s prvým umiestnením pluku kyrysníkov 5ᵉ ;
- Schopnosť a veľká prispôsobivosť podporných subjektov;
- Service de l’énergie opérationnelle (SEO) ;
- Service du commissariat des armées (SCA) ;
- Direction interarmées ;
- Siete obrannej infraštruktúry a informačných systémov (DIRISI);
- Army health service (SSA).
Operácia Sangaris v strednej Afrike
Vojaci mierových síl OSN sú zobrazení pred centrom na sčítavanie hlasov pre prezidentské a parlamentné voľby v januári v Bangui.
Francúzska operácia Sangaris sa oficiálne skončí v pondelok, takmer tri roky po spustení vojenskej misie v decembri 2013, ktorej cieľom bolo potlačiť medzietnické nepokoje v Stredoafrickej republike.
Operácia spočiatku prebiehala popri mierovej misii Africkej únie. Neskôr bola transformovaná na sily OSN. Pomohla obnoviť stabilitu v hlavnom meste Bangui, ale nedokázala ukončiť násilie v iných častiach krajiny. Na jej vrchole sa na nej zúčastnilo viac ako 2 500 vojakov z rôznych francúzskych jednotiek.
V júni Francúzsko oznámilo, že znížilo svoje sily v Stredoafrickej republike na 350 vojakov. Tí budú slúžiť ako taktická rezerva pre mierové sily OSN, čím informovalo o ukončení svojej vojenskej misie v krajine.
Ako operácia funguje
Tu je prehľad toho, prečo sa operácia Sangaris začala a čo sa ňou dosiahlo. Dňa 5. decembra 2013 vypukli v Bangui rozsiahle zrážky, po ktorých zostali na uliciach ležať stovky tiel. Kresťanské milície, známe ako anti-balaka alebo antimacheta, zaútočili na niekoľko oblastí, pričom sa zamerali na moslimov a vyvolali odvetné útoky zo strany prevažne moslimskej povstaleckej aliancie Seleka.
Bojovníci Seleky sa už predtým zameriavali na prevažne kresťanské obyvateľstvo, čo bolo hlavným dôvodom objavenia sa členov anti-balaka. Útoky oboch strán, ktoré boli namierené najmä proti civilistom, uvrhli Stredoafrickú republiku do humanitárnej, politickej a bezpečnostnej krízy.
Niekoľko hodín po začiatku násilností sa po krajine začali rozmiestňovať francúzske jednotky v rámci úsilia o potlačenie smrtiacej vlny sektárskeho násilia, ktoré nariadila OSN. Táto
operácia dostala názov Sangaris, podľa malého červeného motýľa, ktorý je v regióne bežný.
Francúzske opatrenia v strednej Afrike
Francúzsko už niekoľkokrát vojensky zasiahlo, odkedy Stredoafrická republika, bývalá francúzska kolónia, získala v roku 1960 nezávislosť.
Francúzsky prezident François Hollande vtedy vyhlásil, ževojenské jednotky zostanú v krajine tak dlho, ako to bude potrebné, ale dal jasne najavo, že táto operácia nie je určená na dlhšie obdobie. Paríž, ktorý vyslal do Mali vojakov už v januári toho istého roku. Videl, ako sa situácia v Stredoafrickej republike po marcovom zvrhnutí Françoisa Bozizeho povstalcami zo skupiny Seleka pod vedením Michela Djotodiu sama zničila.
Počiatočné sily v počte približne 1 200 francúzskych mariňákov, výsadkárov a ženistov boli oficiálne nasadené na podporu síl MISCA AÚ, ale čoskoro sa ocitli v prvej línii. Ich mandátom bolo odzbrojiť všetky milície a iné ozbrojené skupiny, ktoré terorizovali obyvateľstvo; a prvým cieľom bolo zabezpečiť Bangui a jeho 4,5 milióna obyvateľov.
Od februára do septembra 2014konfliktné jednotky chránili aj cestné spojenie spájajúce Bangui so susedným Kamerunom. V
septembri ju vojaci prevzali od vojsk.
Potvrdenie Sangaris
Dňa 14. februára 2016 Faustin-Archange Touadera je zvolený za prezidenta, čím sa končí chaotická politická transformácia, a o tri mesiace neskôr Hollande prednáša v Bangui a vyhlasuje, že stabilita bola obnovená.
Na iných miestach krajiny ozbrojenci naďalej sužovali obyvateľstvo. Bývalé jednotky Seleka sú stále aktívne. Úplné odzbrojenie milícií sa zdá byť nepravdepodobné.
Od júla 2014 sa však tieto sily dostali pod čoraz väčší tlak po objavení sa obvinení zo znásilňovania detí francúzskymi vojakmi nasadenými v Stredoafrickej republike.
Francúzski prokurátori začali vyšetrovanie, ale obvinenia boli zverejnené až v apríli 2015. Odvtedy sa objavili ďalšie správy o tom, že trojice sa údajne podieľali na sexuálnych útokoch a dávali deťom jedlo a niekedy aj malé sumy peňazí výmenou za sexuálne služby.
Doteraz sa strong Sangaris je už predmetom troch vyšetrovaní samostatných obvinení zo sexuálneho zneužívania detí v tejto stredoafrickej krajine.
V júni začala parížska prokuratúra aj predbežné vyšetrovanie obvinení, že francúzski vojaci bili alebo stáli bokom, kým iní bili v Stredoafrickej republike dve osoby.
